PROGRAM KINA BORNÍK STUPAVA

PRAJEME POKOJNÉ VIANOČNÉ SVIATKY, PF2012 !!!

Ďakujeme návštevníkom za priazeň v roku 2011. Ak to filmové podmienky dovolia uvidíme sa aj budúci rok. amfik

                        n a j b l i ž š i e   k i n á :

LETNÉ KINO DEVÍNSKA NOVÁ VES, Istrijská 6, 50m od stopky !  

www.devinska.amfik.sk

DOM KULTÚRY DEVÍN  www.dkdevin.amfik.sk

27.10.2011

120. výročie - Devínske Jazero - Stupava

                                                                            PARTNERI :

http://www.stupava.com/rocenky/11_2008.pdf

 chcete sa dostať zo stupavy do mesta za 20 minút??? no už je neskoro asi !?!!!

o inom ! :

Tento rok sa na Slovensku nesie v znamení osláv 160. výročia príchodu prvého parného vlaku na územie Slovenska. Určite by sme si vedeli predstaviť rôzne spôsoby oslavy tejto udalosti, ktorá tak pozitívne ovplyvnila historický vývoj na území Slovenska. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii SR však prišlo s niečím, čo by asi nenapadlo nikoho - zrušenie železničnej regionálnej trate odb. Devínske Jazero - Stupava.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii SR (MDPT) týmto zatĺklo ďalší klinec do rakvy už aj tak upadajúcich železníc na Slovensku. V dobe, keď v okolí hlavného mesta SR prebieha rýchla výstavba obytných zón, Slovensko prišlo o železničnú trať ktorá v budúcnosti mohla nájsť svoje využitie.

Ak by si páni z ministerstva zodpovední za zrušenie tejto železničnej trate odbehli napr. do Šamorína, a opýtali sa obyvateľov tohto mesta čo by dali za to keby sa v čase dopravnej špičky vedeli do centra Bratislavy dostať za 35 - 40 minút, možno by pochopili že železnica a osobná doprava by dnes našla svoje využitie aj na trati Šamorín - Kvetoslavov. Dopravná situácia na ťahu Šamorín - Bratislava je v čase dopravnej špičky natoľko kritická, že cesta autom alebo autobusom do centra Bratislavy trvá bežne aj 90 minút. Situácia v Stupave dnes možno ešte nie je takou kritickou ako v Šamoríne, ale je to len otázkou času kedy sa vďaka rýchlej výstavbe v okolí Stupavy môže skomplikovať tak, že cesta do centra mesta vlakom by bola 2 - 3x rýchlejšia ako autom.

MDPT však svojím rozhodnutím odpísalo ku dňu 25.3.2008 "lokálku", ktorá mohla nájsť svoje využitie v projekte Bratislavskej integrovanej dopravy.

Zvíťazila chamtivosť

Tak ako to už na Slovensku býva dobrým zvykom, aj v tomto prípade zvíťazila chamtivosť jednotlivcov, resp. skupinky jednotlivcov. Železničná stanica v Stupave leží na lukratívnych pozemkoch, ktoré nebude problém predať záujemcom o bývanie v centre mesta Stupava, prípadne na výstavbu obchodného či zábavného cetra. Fakt, že o pár rokov sa tisícky ľudí nebudú mať možnosť v čase dopravnej špičky rýchlo dopraviť do centra Bratislavy je nepodstatný. V čase keď problém začne byť aktuálny, budú obyvatelia Stupavy už môcť len konštatovať "ako rýchlo by sme mohli byť v Bratislave vlakom"... tak ako dnes konštatujú obyvatelia Šamorína.

Najkrajšie spomienky z tohtoročných osláv

Môžu sa robiť súbežné jazdy parnými vlakmi aj každý týždeň, môžu sa historické rušne otáčať na točniach pred tribúnami... Najkrajšie spomienky z osláv 160. výročia príchodu prvého parného vlaku na územie Slovenska si odnesie ten, kto v Stupave vytrhá koľaje, zrovná staničnú budovu so zemou, rozparceluje pozemky a predá ich solventným klientom.

Ďakujeme Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácii SR za ten najnezabudnuteľnejší darček k 160. výročiu príchodu prvého parného vlaku na Slovensko, ktorý si slovenské železnice nepredstavovali asi ani v tom najhoršom sne.

-mm-

Po stopách zrušených, nepoužívaných, či nedostavaných železničných tratí 8: Po stopách stupavskej trate

V jednom z predošlých dielov seriálu o železničných tratiach sme sa venovali železničným tratiam pri Devínskom jazere. Jednou z týchto tratí bola aj 6,5 km trať do Stupavy. Históriu tejto trate sme Vám už priblížili, dnes sa pozrieme na jej súčasnosť. Na úvod však treba povedať, že túto trať sme boli zmapovať celkovo trikrát. Prvý krát sme pri ceste do Stupavy nafotili súčasný stav stupavskej železničnej stanice. Pred týždňom sme sa vybrali po stopách tejto trate z Devínskeho jazera do Stupavy. Náš výlet začal okolo 14:45 na ŽST Devínske jazero. Kým sme však prišli do Stupavy, bola už tma a fotky z posledného úseku trate neboli veľmi kvalitné. Preto sme za začiatkom tohto týždňa rozhodli zmapovať túto trať ešte raz.

Náš výlet začal o 10:48 na bratislavskej hlavnej stanici, odkiaľ sme cestovali osobným vlakom do Devínskeho jazera. Vystúpili sme z vlaku a nechali sme sa uniesť pohľadom na vynovenú stanicu. Počkali sme na odchod osobného vlaku do Kútov a presunuli sme sa k vedľajšej, zarastenej koľaji. Povedľa nej bola cesta, ktorú sme však využili iba v prípade, že sa nedalo ísť priamo po trati. Pri Devínskom jazere nás na miestami husto zarastenej trate upútalo stále funkčné návestidlo ukazujúce návesť STOJ. Pokračovali sme priamo po koľajniciach, ktoré sa po niekoľkých minútach stáčali doprava. Aj na tomto mieste boli návestidlá, tie však už v prevádzke neboli. Po ľavej strane bolo v diaľke vidno trať č. 110 do Kútov.

Vonku bolo príjemné počasie, priam stvorené na malý výlet.´Počiatočný úsek trate bol miestami udržiavaný a miestami poriadne zarastený. Prešli sme pár metrov a pred nami sa vynorila záhradkárska osada. Tu už bola táto trať v celku udržiavaná. Väčšine záhradkárov totiž určite záleží na výzore ich okolia. Po ľavej strane záhradkárska osada, po pravej strane a za nimi veľké pole. Na trati vidíme množstvo priechodníkov rôznej konštrukcie.

Pokračovali sme priamo po trati a po chvíli sme objavili „drezinu“, starý automobil bez gúm postavený priamo na trati. Auto skrášľujú nápisy ako TAXI, či BUS. To či toto auto môže jazdiť, či nebodaj aj po tejto tratí jazdí sa nám zistiť nepodarilo. Po krátkej prestávke sme pokračovali ďalej. Miestami sme však z viacerých dôvodov nemohli pokračovať priamo po železničnej trati. Dôvodom bola husto zarastená trať, či stavebný materiál, ktorý si niektorí záhradkári počas rekonštrukcie svojich domov odložili priamo na koľaje. Po križovaní poľnej cesty so železničnou traťou sme v diaľke videli prvé domy Stupavy a do uší k nám doľahol hluk z diaľnice, ktorá bola neďaleko od nás. Na tomto úseku už trať taká zarastená nebola.

Pridali sme do kroku a po niekoľkých minútach sme sa dostali k mostu ponad diaľnicu D2 do Českej republiky, ktorý sa nachádza v kilometri 4,972. Železničný most bol v pomerne dobrom stave. Smutné je, že po ňom v súčasnosti nechodí žiadny vlak. Most podopierajú (okrem krajných podpier) dve podpery kruhového prierezu, medzi ktorými je vozovka diaľnice. Takto je most rozdelený na tri polia s jednotlivými rozpätiami 14,45 + 28,90 + 14,45 m, spolu to je 57,8 m. Nosnú sústavu tvorí hlavný nosník, ktorý je spojitý z oceľovej skrine obdĺžnikového prierezu so šírkou 1,52 m a výškou 1,3 m. Na hlavnom nosníku je položená monolitická betónová doska hrubá 205 mm, na ktorej sú koľajnice priamo pripojené k priebežným zabetónovaným pásniciam. Most je jednokoľajný a navrhnutý na zaťaženie vlakom B podľa ČSN 73 6203 – Zaťaženie mostov a celková hmotnosť je 103,6 t. Po prejdení mosta sme boli o krok bližšie k Stupave. Kráčali sme po trati po ktorej v minulosti jazdili osobné i nákladné vlaky.

Ani sme sa nenazdali a prišli sme k prvému železničnému priecestiu v Stupave. Na to, že tadiaľto „chodí vlak“ však neupozorňovala žiadna značka, či návestidlo. Po prejdení priecestia sme pokračovali ďalej po trati a po pár metroch vidíme tabuľku s číselnou hodnotou 5.6 a výhybku L1. Cez ňu je možné dostať sa na vlečku rovnobežnú s traťou. Vlečka vedie popri menšej nakladacej rampe a končí pri celkom veľkej (veľká dĺžkou aj plochou) rampe. Za výhybkou L1 je ďalšia označená L2, cez ktorú vlečka pokračuje na odvratnú koľaj. Tá končí tesne za výhybkou L1 (v smere na Devínske Jazero). Všetko je zarastené vegetáciou. Za výhybkou L2 existovala ešte jedna výhybka (pravdepodobne označená L3), čo potvrdzuje aj koľaj s betónovými pražcami (ostatné sú drevené). Tu začínala vlečka do bývalej cementárne. Teleso vlečky je dobre viditeľné, ale je miestami zarastené stromami a kríkmi tak husto, že sa cez tú húštinu nedá prejsť. Domáci tu majú ohnisko.  Môžeme tam nájsť aj zopár podvalov. Míňame koniec vlečky, súbežnej s traťou, a trať pokračuje miernym pravým oblúkom. Sprava na nás hľadí lichobežníková tabuľka (biela s čiernym lemovaním), ktorá nahrádza vchodové návestidlo dopravne na tratiach so zjednodušeným riadením vlakovej dopravy.

V oblúku pretína trať posledné priecestie a celkom blízučko trať preskočí v km 6,1 potok Mláka železobetónovým mostom. Tesne za mostom začína vchodové záhlavie stanice. Hneď vpravo sa nachádzajú Zberné suroviny. Železný šrot nakladajú, ale na autá. Trať sa rozvetvuje na päť koľají. Za výhybkou 1 odbočíme cez výhybku 3 a 4 na koľaj 5, na ktorej sa nachádzajú zbytky výhybky R2. Cez túto výhybku bola napojená dnes už neexistujúca krátka vlečka (firmu sa mi zistiť nepdoarilo). Budova, ktorá tu dnes stojí, je možno pôvodná. Pozostatky vlečky nachádzame pod betónovým oplotením. Koľaj 5 je slepá a je ukončená pripevneným podvalom na koľajniciach. Pôvodne bola dlhšia. Z koľaje 5 cúvame, prehodíme výhybku 4 do odbočky a dostávame sa na koľaj 3, ktorá sa pred staničnou budovou napája výhybkou 5 na koľaj 1. Táto je takisto slepá a za výhybkou 6 je tiež ukončená pripevneným podvalom na koľajniciach. Úsek od výhybky 6 po koniec je pomerne krátky (predtým bol dlhší). Prehodíme výhybku 6 do odbočky a dostávame sa na koľaj 2 prechádzame okolo staničnej budovy, ktorá má zadebnené okná aj dvere a je celá posprejovaná. Ďalej ideme okolo neexistujúcej budovy skladu s torzom nakladacej rampy. Za ňou sa otvára priestor pre nakládku, vykládku a prekládku tovarov z vozňov do nákladných automobilov (a naopak). Z opačnej strany tento priestor ohraničuje koľaj 4. Váha je opustená a zamknutá. Výhybky 2 a 1 sú nastavené do odbočky, tak v kľude prichádzame na most cez potok Mláka. Po prestavení výhybky 2 vchádzame na koľaj 4. Tesne za výhybkou 2 si môžeme matne spomenúť na výhybku R1 (dnes po nej niet ani stopy), z ktorej odbočovala ďalšia vlečka., ktorá bola dlhšia ako vlečka na opačnej strane stanice. Po tejto spomienke pokračujeme ďalej po koľaji 4, ktorá je slepá a je ukončená šikmou nakladacou rampou, respektíve jej zbytkami. Železničná stanica je v dezolátnom stave. Koľajnice sú zarastené hustou vegetáciou a takmer vôbec ich nie je vidno. Celú trať sme prešli približne za 2 hodiny a môžeme povedať, že to bol rozhodne zaujímavý výlet.

Táto trať mohla mať v pripravovanom systéme bratislavskej integrovanej dopravy svoje miesto. Stupavská stanica má výbornú polohu. Obnovenie osobnej dopravy by na tejto trati by zrýchlilo spojenie Bratislavy so Stupavou. Žiaľ Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií však rozhodlo úplne inak. Jeho úradníci rozhodli „od stola“, bez toho, aby zvážili efektívne využitie tejto trate a v čase narastajúcej automobilizácií ponúkli rýchle a kvalitné dopravné spojenie Stupavy s Bratislavou. V okolí trate sa začína rozmáhať rozsiahla bytová výstavba a tak je len otázkou času, kedy táto časť trate zmizne z povrchu zemského. Táto trať by sa však ešte stále dala zachrániť. V prvom rade by bolo potrebné spriechodniť túto trať, to jest odstrániť vegetáciu priamo z trate, respektíve jej tesnej blízkosti. Potom by bolo zrejme potrebné skontrolovať funkčnosť jednotlivých výhybiek a obnoviť fasádu staničnej budovy.

To či ešte po tejto trati niekedy prejde nejaký vlak dnes nevie nikto. Keďže nateraz nemáme informácie o nejakých snahách o záchranu tejto trate, urobte si cez víkend prechádzku po stopách tejto trate. Ak ju budete odkladať môže sa stať, že sa potom už nebudete prechádzať po trati, ale len po jej zbykoch.

Veríme, že sa túto trať ešte podarí zachrániť a v budúcnosti sa na nej objaví aj nejaký ten vlak.

V dnešnej časti seriálu o železničných tratiach, sme Vám ponúkli pohľad na súčasný stav stupavskej trate. Históriu tejto si môžete prečítať TU.

Autor: Jaroslav Filo
Text a foto: Jaroslav Filo

Výzva pre čitateľov:

Vaše tipy a námety do tohto seriálu očakávame na emailovej adrese redakcia@veterany.eu.